Pochádzam z rodu Smržíkovcov – kováčov, ktorí prišli do Vavrečky, dedinky na severe Oravy v 18. storočí. Remeslo sa tradovalo v našej rodine z pokolenia na pokolenie. Som pokračovateľom tradície v rodine a mám snahu o zachovanie tradičného slovenského remesla. Ako vyučený strojár som sa popri zamestnaniu venoval kovorytectvu a nožiarstvu. K drotárstvu ma priviedla snaha v roku 1997 vyrobiť pre moje deti hračky – miniatúry bicyklov, po zhotovení bicyklov sa mi práca z drôtom tak zapáčila že som začal vyrábať rôzne iné veci. Dopočul som sa že na Slovensku existuje aj drotárske múzeum v Budatíne pri Žiline, ktoré som hneď aj navštívil, keď som videl čo sa z drôtu vyrobiť dá, už som sa tohto remesla nepustil.
Od roku 1999 som začal aktívnu spoluprácu s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. V období rokov 2000 – 2003 som spolupracoval ako lektor kurzov drotárskej výroby v Škole remesiel v Bratislave v r. 2008-2012 v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe sa zameriavam predovšetkým na tvorbu úžitkových predmetov, kolekcie košíkov na stolovanie rôznych tvarov a veľkostí, odrotované keramické taniere, svietniky , dekoračné predmety ako miniatúrne modely bicyklov, motoriek, áut, rôznych dopravných prostriedkov, vynálezov, vtáčich klietok, postavičky športovcov, rôznych remeselníkov, rozprávkových bytostí, zvierat a rôzne iné. Zúčastňujem sa na výstavách a súťažiach doma i v zahraničí z ktorých mám aj niekoľko ocenení. V roku 2007 mi bol udelený titul majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z drôtu. Pravidelne sa rád zúčastňujem stretnutí drotárskych majstrov v drotárskom múzeu Budatín. Bol by som rád keby toto múzeum nikdy nezaniklo a zaradilo sa medzi najznámejšie svetové múzea, preto aj podporujem aby bolo zapísané do Svetového dedičstva Unesco. Môj vzťah k drotárstvu je veľmi silný, snažím sa svoje vedomosti odovzdávať medzi mladšie pokolenie, chcem posunúť hranice drotárstva trocha ďalej, mojím snom je mať svoju galériu a zaplniť ju mojou tvorbou aby si mohli práce pozrieť aj ďalšie generácie.
