Volám sa Kaštierová Gabriela a mám 52 rokov. Som účtovníčka a šitiu kabeliek a tašiek sa venujem len vo voľnom čase. Šiť som sa naučila od maminy, šijem asi 30 rokov. Sukne, nohavice, saká atď. Posledných 7-8 rokov sa venujem len šitiu kabeliek. Keďže mám rada prírodné materiály, najprv som začala šiť kabelky a tašky z domáceho ľanového a konopného plátna.
Posledné 2-3 roky som začala šiť kabelky z pravej modrotlače. Prečo modrotlač – je krásna, má veľa vzorov, dá sa krásne kombinovať ku každému oufitu. Čo sa týka materiálu – látok, tie získavam rôzne. Domáce plátna – moji priatelia vedia, že ma zaujíma takýto materiál a keď vedia, že niekto vyhadzuje takéto veci, oslovia mňa. Pre niekoho je to starina, pre mňa niečo úžasné. Plátno vyperiem, dám si ho vymanglovať a potom šijem. Ale stáva sa mi, že mi je ľúto vôbec do toho zastrihnúť a odkladám takéto plátno. Tiež na rôznych bazároch na internete sa dá získať takéto plátno. Modrotlač – mám modrotlač od oboch modrotlačiarov, ktorí sú na Slovensku. Od Petra Trnku aj od Mateja Rabadu. Tiež mám modrotlač moravskú z Olešnice na Morave. Ale čo ma obzvlášť teší, mám aj modrotlač starú, 40-50 ročnú. Či už kúpim skladanú modrotlačovú sukňu z Hrušova, alebo tiež cez rôzne facebookové skupiny sledujem, kto čo ponúka. Šatové zástery, sukne, blúzy, šatky po starých mamách. Všetko krásny materiál. Vypáram, operiem, ušijem. Nedávno som kúpila od jednej pani z Banskej Bystrice modrotlač, ktorá pochádza zo zaniknutej modrotlačovej dielne z Banskej Bystrice. Dielna zanikla niekedy v 70-tych rokoch 20 storočia. Mama tejto panej v tej dielni robila, modrotlač stála v skrini aj 40 rokov. Pani ju odkladala, že z nej niečo ušije. Potom čítala článok o tom, že z modrotlače šijem kabelky, našla si na mňa kontakt a oslovila ma, či by som túto modrotlač nechcela. No nekúp to, čo určite nikto na Slovensku nemá. Nádherná modrotlač, vzory bordúr, krásne tulipánové vzory. Keď som to zbadala, len mi tak srdce poskočilo. Takéto staré plátna sú aj po rokoch kvalitné, ako keby ich niekto teraz vyrobil a nafarbil.
Kabelky sú vystužené hrubým vlizelínom, vyfutrované bavlnenou látkou, zapínajú sa na zips. Buď nechám vyniknúť len vzor, alebo zdobím. A tu tiež mám rada, keď sa dostanem napr. k paličkovanej čipke, ktorá má 80 rokov. Chodím na burzy starožitností, zbadám obrus, ktorý je celý potrhaný, ale čipka krásna. Vyperiem, prácne vypáram a potom našívam. Alebo stará obliečka na vankúš s krásnou farebnou čipkou. Tiež na domáce plátno maľujem farbami na textil, alebo našívam aplikácie. Tiež robím takú techniku, keď sa vlny na pletenie, rôzne kúsky látok pokladú na vodou rozpustnú fóliu. To sa potom poprešíva na šijacom stroji, dá sa do vody, fólia zmizne, vznikne nová látka a tú potom prišijem na tašku. Tiež robím aplikácie na kabelky technikou zaplsťovania vlny na plstenie do plátna. Baví ma dať starým veciam, v tomto prípade starému plátnu nový šat. Kupujem aj kašmírové šatky, aj z tých sa dajú ušiť krásne kabelky.
Svoje tašky samozrejme nosím, tiež moje kolegyne aj kamarátky. Najviac predávam kabelky na rôznych remeselných jarmokoch – Radvanský jarmok v Banskej Bystrici, Hontianska paráda v Hrušove, Nezabudnuté remeslá v Banskej Štiavnici. Ďalej sa s občianskym združením Tradičné ľudové umelecké remeslá zúčastňujem remeselných jarmokov po celom Slovensku. Toto občianske združenie organizuje v priebehu každého leta 7-8 remeselných jarmokov.
Mám na facebooku stránku gabak kde mám fotky mojich kabeliek. Okrem kabeliek a tašiek šijem aj rôzne vaky, kozmetické taštičky, ruksaky, vrecká na bylinky, plátené košíky.
Práve v Hrušove na Hontinskej paráde ma oslovili z ÚĽUVu , či by som do komisie, ktorá schvaľuje nové výrobky do ich predajní neposlala moje tašky. Komisia vybrala 3 druhy mojich modrotlačových tašiek a tie sa budú predávať v predajniach ÚĽUVu.
