Jánovi Kúkolovi učarovala výroba z kože približne pred dvomi rokmi. Na začiatku stála myšlienka vyrobiť kožený opasok ako spomienku na starého otca. Odvtedy je výroba kožených, prevažne ľudových, predmetov jeho každodennou súčasťou. S výrobou ľudových predmetov z kože som začal v januári v roku 2013. Do ruky sa mi dostala knižka Opasky, kapsy a spínadlá. V nej som sa dočítal o opasku, ktorý vyrobili pre môjho starého otca. Pôvodný opasok som našiel v Etnografickom múzeu v Martine. Tam sa mi dostal do rúk aj klobúk s pastierskou kapsou, ktoré predtým patrili môjmu starému otcovi. Najväčšou motiváciou bolo teda vytvorenie kópie spomínaného opasku, pretože mi po starom otcovi nič nezostalo.
Pri začiatkoch mi pomohli viacerí majstri, ale, samozrejme, všetko mi nepovedali. Každý má svoju vlastnú techniku, ktorú nechce dopodrobna prezradiť. Najviac mi pomohol Ján Staňo zo Sučian, Milan Kočtúch z Liptovského Hrádku, Ľubo Medveď z Čierneho Balogu a Ľubomír Šida z Liptovských Sliačov, za čo im aj veľmi pekne ďakujem.
Začal som s výrobou bežných opaskov do nohavíc, no neskôr sa mi zapáčilo zhotovovanie ľudových predmetov, ako sú krpce, pastierske kapsy, folklórne opasky, biče. Prednedávnom ma začali oslovovať dievčatá kvôli výrobe kabeliek. Takýmto spôsobom sa mi zväčšil okruh zákazníkov. Pri výrobe každého výrobku je dôležitá kvalita kože bez akýchkoľvek kazov. Kožu si najprv namočím do vody a následne do nej vyrážam kovovými raznicami vzory podľa toho, aké potrebujem pri danom výrobku.
Prvýkrát som sa zúčastnil v roku 2014 festivalu vo Východnej, kde sa mi podarilo predať krpce až do Japonska. Následne ma oslovil jeden Slovák žijúci v Austrálii, ktorý chcel pre seba a svoju rodinu zhotoviť opasky do nohavíc. Naposledy som vyrobil dvojprackový opasok spolu s krpcami pre mladého slovenského chlapca. Putovali až do ďalekého Texasu v Spojených štátoch amerických . Do rovnakého štátu som posielal i trojmetrový bič. Štvorprackový opasok si našiel majiteľa v Nemecku. Moje výrobky zdobia členov folklórneho súboru Liptov, Lúčan a folklórneho súboru z Valaskej Dubovej. Okrem iného som vyrobil opasky aj pre známych muzikantov Kollárovcov. Keďže som aj členom Klubu UNESCO Slovakia, najčastejšie navštevujem podujatia na Vlkolínci. Chodím aj na festival do Východnej a na podujatia v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. September patrí Remeselníckemu jarmoku u nás v Partizánskej Ľupči. Tam nemôžem chýbať.
Dôležitá je príprava, musím si stanoviť rozmery a pouvažovať o vzore, ktorý bude zdobiť môj výrobok. Najdlhšie, štyri až päť dní, trvá výroba štvorprackového ľudového opasku. Naopak, kabelku dokážem zhotoviť za dva dni, krpce dokonca za deň. Je to len koníček. Najväčšou odmenou za zhotovenie výrobkov nie je samotný zárobok, ale to, keď dostanem uznanie a poďakovanie od majiteľov, ku ktorým jednotlivé predmety putujú. Samo-zrejme, chodím aj do práce. Som stolár. Po príchode domov z práce sa tomu venujem dve až tri hodinky, no záleží na tom, čo vyrábam.
Moja manželka Lydka je v tomto prípade zhovievavá a trpezlivá. Samozrejme, podporuje ma v mojej tvorbe a zároveň so mnou chodí na jarmoky a rôzne iné akcie. Taktiež som pre ňu vyrobil viacero kabeliek, opaskov do nohavíc, kožených náhrdelníkov, ale i sponu do vlasov.
