Volám sa Jarka Šlapáková a odevnej tvorbe sa venujem už od strednej školy. Čaro slovenského folklóru a ručnej výšivky mi učarilo až o 20 rokov neskôr, keď som zúročila ručné vyšívanie pri prvej ľudovej košelici. Vtedy som oprášila moje staré časy, keď ma učila moja mama vyšívať, háčkovať a štrikovať. Profesionálne sa venujem všeobecne odevnej tvorbe, ale najradšej pracuje ručne a na folklórny spôsob. Svoju prácu milujem a až teraz som pochopila, že ak človek robí to čo ho baví a vkladá do toho svoje srdce, už to nieje práca … ale v každom výrobku je kus mňa a ja verím, že každému moja tvorba prináša čo najviac krásnych chvíľ a ľudia ma budú naďalej inšpirovať v mojej tvorbe.
Už ako malý chlapec som sa venoval folklóru ako tanečník v rôznych súboroch. Veľmi sa mi páčilo obliekať si kroj z rôznych regiónov a porovnávať vzory výšiviek. Rád som pozoroval moju starú mamu, ktorá vedela kroje vyšívať. Pochádzam z malej horehronskej dediny, kde sú kroje zdobené bohatou výšivkou. Ja som svoju prvú koženú kabelku vyrobil na vojenskej základnej službe a v súbore Jánošík mojej priateľke. Po 25 rokoch som sa k remeslu vrátil a vyrobil som kabelku mojej dcére, ktorá sa jej aj okoliu páčila. Povedal som si skúsim to, a tak som začal vyrábať kabelky, opasky a rôzne doplnky s použitím ľudových výšiviek.
Neskôr som si všimol už takmer zaniknuté remeslo kušniera alebo kožušníka. Veľmi málo kožúškov, brusliakov, vyrobených v dávnych dobách nám zostalo. Ak nejaké ostali tak sú zničené, malé, nedajú sa nosiť. Oslovil som pár remeselníkov, ktorí ma niečo naučili, ukázali a tak som sa pustil do kožúškov aj ja. Toto remeslo vyžaduje veľa úsilia, trpezlivosti, a pokory. Dôležité je aby bola výšivka identická svojmu regiónu, dedine odkiaľ kroj pochádza.
V mojom záujme je vrátiť staré vzory a výšivky z ľudového odievania našich predkov a preniesť ich na moje výrobky. Bohatstvo ľudovej tvorby je nevyčerpateľné a naša história by nemala byť zabudnutá.
Moja tvorba zahŕňa ručne šité výrobky z kože, kabelky, opasky, ľudové kožúšky a iné doplnky.








































Našťastie som mal kamaráta, ktorý sa už nejaký čas venoval výrobe z kože a tento mi ochotne dal cenné rady. Zvyšok informácií ako na to mi dali videá voľne prístupné na internete. Ono zvládnuť základnú prácu s kožou ani nie je veľmi zložité, chce to len veľa trpezlivosti a predstavivosť. A tak som do toho skočil rovnako po hlave ako do chovu koní. A prvá vec, ktorú som vyrobil boli rovno veľké brašne za westernové sedlo. Ako vzor som použil už zmienené polorozpadnuté nylonové brašne. A čuduj sa svete vyšlo to celkom dobre. Ešte uvidíme ako sa osvedčia v teréne počas tejto sezóny. Ono keď sa kôň nevie zmestiť medzi dva stromy, je to celkom sila 🙂 Ale aj tak som si istý, že hoc by som ich musel opravovať, vydržia nám už do konca nášho života. A to je ten zásadný rozdiel. Kvalita. Hrubá hovädzia koža, ak sa o ňu staráte vydrží desaťročia. Máme zopár starých vojenských sediel, ktoré prežili aj I. sv. vojnu a sú stále funkčné. Na jednom z nich sme našli vyrazený rok 1914. Takže má už cez 100 rokov a čosi už prežilo, je to kus histórie, ktorý udrží Váš ctený zadok na koni.





Folk motýliky
























































Dôležitá je príprava, musím si stanoviť rozmery a pouvažovať o vzore, ktorý bude zdobiť môj výrobok. Najdlhšie, štyri až päť dní, trvá výroba štvorprackového ľudového opasku. Naopak, kabelku dokážem zhotoviť za dva dni, krpce dokonca za deň. Je to len koníček. Najväčšou odmenou za zhotovenie výrobkov nie je samotný zárobok, ale to, keď dostanem uznanie a poďakovanie od majiteľov, ku ktorým jednotlivé predmety putujú. Samo-zrejme, chodím aj do práce. Som stolár. Po príchode domov z práce sa tomu venujem dve až tri hodinky, no záleží na tom, čo vyrábam.








